Chotár Bziniec nebol  zatiaľ podrobne archeologicky preskúmaný. Ojedinelé nálezy z chotára obce ako aj z okolia hovoria o pravekom osídlení v tomto priestore. Medzi najstaršie osídlenie v chotári Bziniec patrí eneolitické sídlisko lengyelskej kultúry skupiny Brodzany – Nitra. Nachádza sa v polohe Dolné Ortáše tesne pri katastrálnej hranici s Radošinou. Našli sa tu tehlovo – červené črepy z lievikovitých mís a misiek na nôžke, pohárov a putnovitých nádob. Z neznámej polohy v chotári Bziniec pochádza nález dvoch medených sekeromlatov s otvorom a s dvojitým proti sebe postaveným ostrím. Stredoveké nálezy – črepy dokladajúce osídlenie intravilánu obce v 15 – 16. stor. sa sporadicky nachádzajú pri zemných prácach.

V období bojov s Turkami patrili Bzince Orságovcom. V roku 1531 bola celá obec vypálená. Bzince mali pred vpádom Turkov v roku 1598 ešte 16 domov, ale v roku 1600 a 1601 boli opäť vypálené.

Z roku 1551 pochádza prvá zmienka o vinohradoch v Bzinciach, kedy sa v nich vyprodukovalo 26 okovov. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, obec bola známa tkáčstvom a výrobou drevákov. V druhej polovici 18. storočia bolo v Bzinciach osem usadlostí s 10 zmluvnými roľníkmi. V roku 1869 stálo v Bzinciach 19 domov, v ktorých žilo prevažne po jednej rodine 148 obyvateľov.

V rokoch po prvej svetovej vojne neobišlo vysťahovalectvo ani Bzince. V roku 1930 tu žilo 240 obyvateľov. Počas Slovenského národného povstania pomáhalo obyvateľstvo partizánom.

V roku 1960 bol otvorený kultúrny dom, v roku 1974 postavený Dom smútku. Dôležitým medzníkom sa stal rok 1976, kedy sa do jedného administratívneho celku spojili obce Radošina, Bzince a Orešany. V roku 1990 bol dom smútku po rekonštrukcii vysvätený na kostol Narodenia Panny Márie.