Kaštieľ

Pôvodná renesančná stavba z druhej polovice 16. storočia bola v prvej tretine 17. storočia za nitrianskeho biskupa Františka Forgáča (1566 – 1615) prestavaná. Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako letné sídlo. Opis kaštieľa nachádzame v knihe uhorského polyhistora Mateja Bela (1684 – 1749) Notitia Hungariae novae... vydanej vo Viedni v roku 1742. Uvádza, že kaštieľ bol postavený za nitrianskeho biskupa (od  roku 1706) Ladislava Adama Erdodyho (1677 – 1736) a bol dokončený v roku 1715. Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a zvlášť sa zmieňuje o miestnosti nad bránou zdobenou stĺpami, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji .

Podľa mobiliára kaštieľa z roku 1804 tu bola sála s porcelánom z Viedne, denná izba, spálňa excelencie biskupa, knižnica, izba kanonika - bočná, okrúhla zelená miestnosť, kancelária správcu (directoris), átrium, kaplnka, biliardová sieň, červená izba, miestnosť s krbom, ošetrovňa a svetlá (žltá) izba. V spodnej časti kaštieľa boli sekretariát biskupa, pálenica, sklad dreva, tajná miestnosť (trezor?), pracovne kancelistu a ďalších správcov, malá a dve veľké kuchyne, väzenie, sála prefekta a kancelárie úradníkov. Boli tu aj  miestnosti na kovové a drevené náradie a bohaté stajne.

Dnešná podoba kaštieľa – dvojpodlažná štvorkrídlová budova s uzatvoreným nádvorím, v nárožiach s polkruhovými arkiermi je výsledkom prestavby nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho (1575 – 1647).  Sedemosové priečelie kaštieľa má polkruhovo zakončený vstupný portál, ktorý má v nadpraží balkón. V kaštieli sa rád zdržoval aj ostrihomský arcibiskup Peter  Pázmány (1570-1637).  

Okolo kaštieľa mal biskup dva parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný.  Vo veľkej záhrade sa pestovali ovocné stromy, ale i šafrán. Zemepán tu mal aj stromovú škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku 1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny).   

Od roku 1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine.  Neskoršie kaštieľ slúžil aj ako sklad čo sa odrazilo na celkovom stave budovy, ktorá chátrala. K dôkladnej oprave kaštieľa sa prikročilo začiatkom 90 – tych rokov.  Dnes je kaštieľ znovu majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja.